Príloha č. 3
k vyhláške č. .../2009 Z. z.
Podmienky zaradenia poľovných revírov do kvalitatívnych tried
1. Zistiť všetky skupiny lesných typov a ich výmeru v danom poľovnom revíri.
2. Zistené skupiny lesných typov zatriediť podľa tabuľky č. 2 do jednotlivých kvalitatívnych tried.
3. Tisícina výmery skupiny lesných typov v jednotlivých kvalitatívnych triedach vynásobiť normovanými kmeňovými stavmi hlavného druhu zveri v príslušnej kvalitatívnej triede, ktorých rozpätie sa uvádza v prílohe č. 5 tabuľka 1.
Pri voľbe rozpätia normovaného kmeňového stavu (horná, stredná, dolná tretina) v jednotlivých kvalitatívnych triedach alebo pri znižovaní kvalitatívnej triedy prihliadať na tieto kritéria:
Tabuľka č. 1
|
Kritérium |
Výborný stav |
Vyhovujúci stav |
Nevyhovujúci stav |
|
1 bod |
2 body |
3 body |
|
|
Škody zverou na lese1) |
najmenšie |
únosné |
neúnosné |
|
Škody zverou v poľnohospodárstve2) |
najmenšie |
únosné |
neúnosné |
|
Hospodársky charakter krajiny3) |
prírodná – najmenej narušená |
primerane narušená antropopresiou |
silne narušená |
|
Úroveň starostlivosti o zver4) |
nadštandardná |
priemerná |
slabá |
Vysvetlivky ku kritériám:
1) Škody na lese sa posudzujú podľa toho, či:
· je možná prirodzená alebo umelá obnova hlavných druhov drevín bez oplocovania, resp. do akej miery,
· sa zabezpečuje integrovaná ochrana lesa a s akými nákladmi,
· sú značné škody lúpaním a obhryzom kôry, prípadne odhryzom výhonkov,
· pri hodnotení škôd sa prihliada nielen na ich ekonomickú stránku, ale aj na ich vplyv na ekosystém, ďalší rozvoj lesa a dosiahnutie hospodárskeho cieľa.
2) Škody v poľnohospodárstve sa posudzujú podľa toho, či:
· sa zabezpečuje integrovaná ochrana poľnohospodárskych kultúr, akými prostriedkami a s akými nákladmi,
· aké percento strát na úrode vzniká v dôsledku pôsobenia zveri,
· je v regióne značne rozšírené pestovanie kultúr troficky zvlášť atraktívnych pre zver.
3) Hospodársky ráz krajiny sa posudzuje podľa toho, či:
· sú zachované súvislé komplexy lesa,
· je veľká intenzita imisného zaťaženia,
· je veľká hustota pozemných komunikácií a ich frekventovanosť,
· je revír silne zaťažený turizmom a rekreáciou, chalupárstvom, lazníckym spôsobom bývania atď.,
· je v revíri veľa intravilánov, mestských a priemyselných aglomerácií.
4) Intenzita starostlivosti o zver sa hodnotí v zmysle platných predpisov podľa:
· výmery funkčných plôch pre zver (lúčky, políčka, remízky) a intenzity ich obhospodarovania; osobitná pozornosť sa venuje tzv. zdržným plochám,
· intenzity prikrmovania zveri v čase núdze a pri diviačej zveri aj podľa toho, či sa vykonáva odvádzacie prikrmovanie vo vegetačnom období,
· vybavenosti revíru poľovníckymi zariadeniami, najmä na prikrmovanie zveri,
· celkovej úrovne manažmentu zveri s osobitným zreteľom na úroveň jej regulácie a selekcie a správnej sociálnej štruktúry jej lovu.
4. Ak sa súčet bodov nachádza v rozpätí hodnôt:
a) 4 – 6, určí sa normovaný kmeňový stav (ďalej len „normovaný stav“) zveri pri hornej hranici rozpätia v príslušnej kvalitatívnej triede,
b) 7 – 9, určí sa normovaný stav zveri uprostred rozpätia v príslušnej kvalitatívnej triede,
c) 10 – 12, určia sa normovaný stav zveri pri dolnej hranici rozpätia v príslušnej kvalitatívnej triede.
5. Spočítať počty zveri v jednotlivých kvalitatívnych triedach získané vynásobením tisíciny výmery skupiny lesných typov a výsledkom je celkový počet hlavnej zveri, ktorá pripadá na lesnú plochu poľovného revíru.
6. Ak sa v revíri nachádza aj poľnohospodárska pôda zvyšuje sa vypočítaný normovaný stav hlavnej zveri podľa typu poľnohospodárskej pôdy.
Pre účely zaradenia poľovného revíru do kvalitatívnej triedy sa rozlišujú tieto typy poľnohospodárskej pôdy:
a) dlhodobo nevyužívané plochy poľnohospodárskej pôdy, najmä pasienky a tzv. neplodné plochy podliehajúce sukcesii, zarastené drevinami (stromami a krovinami), ako aj tzv. biele plochy podľa lesníckej klasifikácie,
b) agrárna krajina pozostávajúca prevažne z trvalých trávnych porastov (lúk a pasienkov),
c) agrárna krajina s prevahou intenzívne obhospodarovanej ornej pôdy.
7. Normovaný stav hlavného druhu vypočítaný na 1 000 ha lesa sa na 1 000 ha poľnohospodárskej pôdy zvyšuje nasledovne:
a) na poľnohospodársku pôdu uvádzanú v bode 4 písm. a) sa určuje normovaný stav zveri na 1 000 ha v rozpätí 60 – 80 % ako boli určené na 1 000 ha lesa,
b) na poľnohospodársku pôdu uvádzanú v bode 4 písm. b) sa určuje normovaný stav prežúvavej zveri na 1 000 ha v rozpätí 20 – 60 % ako boli určené na 1 000 ha lesa, ale zveri diviačej len v rozpätí 20 – 30 %,
c) na poľnohospodársku pôdu uvádzanú v bode 4 písm. c) sa určuje normovaný stav zveri na 1 000 ha v rozpätí 10 – 15 % ako boli určené na 1 000 ha lesa,
d) príslušné percento závisí aj od úrovne škôd spôsobených zverou na poľnohospodárskych kultúrach a intenzity ochranných opatrení proti nim a v tom istom revíri môže byť iné u prežúvavej a iné u diviačej zveri.
8. Celkový počet zveri na lesnej poľovnej ploche sa vydelí jej výmerou, čím sa dostane priemerný počet zveri na 1 000 ha lesnej poľovnej plochy. Porovnaním zisteného priemerného počtu zveri s normovanými kmeňovými stavmi uvedenými v prílohe č. 8 tabuľka č. 1 sa zistí, do ktorej kvalitatívnej triedy príslušný revír treba zaradiť. Vypočítané počty kusov zveri sa zaokrúhľujú do 0,4 nadol, od 0,5 nahor.
9. Rovnakým spôsobom bonitovať poľovný revír pre druhý druh prežúvavej raticovej zveri a diviačiu zver, ktorá je vždy vedľajším druhov.
10. Normovaný stav ďalších druhov prežúvavej zveri sa stanoví prepočtom na úkor hlavnej a druhej prežúvavej zveri podľa koeficientov uvedených v prílohe č. 8 tabuľka č. 3.
Osobitné ustanovenia pre jednotlivé poľovné oblasti
Jelenie poľovné oblasti
1. V poľovných oblastiach pre jeleniu zver sa les posudzuje pre jeleniu zver, ktorá je tu hlavnou zverou. Tá istá plocha sa posudzuje aj pre srnčiu zver bez zníženia normovaných stavov jelenej zveri, ak sa v revíri nachádzajú skupiny lesných typov vhodné pre srnčiu zver. Ak sa tu chová okrem toho ešte aj danielia alebo muflonia zver, je potrebné normovaný stav jelenej a srnčej zveri primerane znížiť a pomocou prepočítavacích koeficientov podľa prílohy č. 8 tabuľka č. 3 sa určí normovaný stav týchto ďalších druhov. Les sa pre tieto ďalšie dva druhy prežúvavej zveri osobitne neposudzuje. Pre diviačiu zver sa les posudzuje osobitne bez zreteľa na normovaný stav prežúvavej zveri.
2. V jeleních oblastiach nie je prípustné zakladať nové muflonie a danielie lokality, s výnimkou zverníc.
Srnčie poľovné oblasti
1. V poľovných oblastiach pre srnčiu zver sa les bonituje pre srnčiu zver, ktorá je tu hlavnou zverou. Tá istá plocha sa môže bonitovať aj pre jeleniu zver, ak sú tu pre ňu vhodné skupiny lesných typov bez zníženia normovaného stavu srnčej zveri. V tomto prípade sa však NKS jelenej zveri uvedené v prílohe č. 8 tabuľka č. 1 znížia o 30 – 60 %. Percento zníženia závisí od kvality životných podmienok pre jeleniu zver v príslušnom regióne, od jej súčasnej početnosti, od početnosti ďalších druhov prežúvavej zveri, tlaku predátorov, ale osobitne sa prihliada aj na škody, ktoré tu jelenia zver spôsobuje. Ak sa tu chová aj danielia alebo muflonia zver, sú dve alternatívy:
a) ak v revíri nie je jelenia zver, môže sa tá istá plocha, ktorá bola bonitovaná pre srnčiu zver zbonitovať aj pre danieliu alebo pre zver mufloniu, len pre jednu z nich bez zníženia normovaného stavu srnčej zveri ale s tým, že sa normovaný stav danielej alebo muflonej zveri uvedené v prílohe č. 8 tabuľka č. 1 znížia o 30 – 60%. Predpokladom je, že v revíri sú vhodné skupiny lesných typov pre tieto druhy zveri,
b) ak je v revíri bonitovaná popri srnčej zveri aj zver jelenia (na úrovni 30 – 60 % z rozpätia v prílohe č. 8 tabuľka č. 1), môže sa ostatná prežúvavá zver chovať len na úkor určeného NKS srnčej a jelenej zveri, ktorý treba znížiť a pomocou prepočítavacích koeficientov podľa prílohy č. 8 tabuľka č. 3 sa určia normovaný stav týchto ďalších druhov. Les sa pre danieliu a mufloniu zver nebonituje.
2. Pre diviačiu zver sa les bonituje osobitne bez zreteľa na normovaný stav prežúvavej zveri.
Danielie a muflonie poľovné lokality
1. V poľovných lokalitách pre danieliu zver sa les bonituje pre danieliu zver, ktorá je tu hlavnou zverou. Normovaný stav danielej zveri sa tu oproti normovaný stav uvedeným v prílohe č. 8 tabuľka č. 1 môžu zvýšiť až o 30 %, ak v lokalite nevznikajú vážne škody zverou na lese a poľnohospodárskych plodinách. Okrem toho sa tá istá plocha môže bonitovať aj pre srnčiu zver, ak sú tu pre ňu vhodné skupiny lesných typov. Ak sa v revíri chová ešte aj ďalší druh prežúvavej zveri (jelenia, muflonia), les sa pre ňu nebonituje, lebo sa chová na úkor danielej a srnčej zveri, ktorých normované stavy sa musia znížiť a pomocou prepočítavacích koeficientov podľa prílohy č. 8 tabuľka č. 3 sa určia normované stavy týchto ďalších druhov. Pre diviačiu zver sa les bonituje bez zreteľa na normované stavy prežúvavej zveri.
2. V poľovných lokalitách pre mufloniu zver sa postupuje podobne ako v danielích lokalitách s tým, že tu je muflonia zver hlavnou zverou. Aj tu je možné zvýšenie jej normované stavy najviac o 30 % v porovnaní s údajmi uvedenými v prílohe č. 8 tabuľka č. 1, ak sú škody spôsobené zverou únosné.
Diviačia zver
1. Diviačia zver sa môže chovať v poľovných oblastiach pre jeleniu a srnčiu zver a pri zaraďovaní revíru do kvalitatívnej triedy sa posudzuje samostatne. Chov diviačej zveri v bažantniciach je zakázaný. V poľovných oblastiach s chovom malej zveri nie je žiaduci.
2. V jednom poľovnom revíri sa odporúča chovať dva, najviac tri druhy prežúvavej zveri. Vhodné je kombinovať druhy s rôznou potravnou ekológiou, t. zn. srnčiu zver s niektorým iným druhom. Menej vhodné je kombinovať druhy s veľmi blízkou potravnou ekológiou, napr. jeleniu a danieliu. Autochtónnu jeleniu a srnčiu zver treba uprednostňovať pred nepôvodnou danielou a mufloňou zverou.
3. Ak sa poľovný revír, resp. jeho poľná časť nachádza v agroklimatických regiónoch 00, 01, 02, 03, 04 a 05, môže sa bonitovať aj pre malú zver tak ako pri bonitácii poľovných revírov v poľovných oblastiach pre malú zver za predpokladu, že sú tu pre ňu vhodné životné podmienky.
Zatriedenie lesných typov do kvalitatívnych tried
Tabuľka č. 2
|
Kvalitatívna trieda |
Druh zveri |
||||
|
jelenia |
danielia |
muflonia |
srnčia |
diviačia |
|
|
I. |
QFr, UFrp, UFrc, U, FQ, Ft, Fap nst, AF nst, FAc nst, FAc hum nst, FrAc nst, AF vst, FAc vst, FAc hum vst, FrAc vst, Fap hum |
QFr, UFrp, UFrc, CQ, CQ ac, FQ |
QFr, CQ, CQ ac, CAc nst, FQ, CAc vst |
QFr, UFrp, UFrc, U, CQ, CQ ac, CAc nst, FQ, CAc vst |
UFrc, CQ, FQ |
|
II. |
FrAl, CQ, CQ ac, CAc nst, FQ ac, CAc vst, FQ de, QF, QF til, QF de, F til, Fde nst, FA nst, PA nst, AAc nst, Fde vst, FA vst, AAc vst |
U, CAc nst, FQ ac, CAc vst, QF, QF til, QF de, Ft, F til |
UFrp, UFrc, U, CoQ pub, CoQ car, CoQ ac, FQ ac, CoQ fag, QF, QF til, QF de, Ft, F til |
FrAl, Q, FQ ac, QF, QF til, Ft, F til |
FrAl, QFr, Q, CQ ac, CAc nst, CoQ pub, CoQ car, CoQ ac, Fq nst, FQ ac, CAc vst, CoQ fag, Fq vst, QF, QF til |
|
III. |
BQ, BAl, Ali, SAl, PiQ, Q, CoQ pub, CoQ car, CoQ ac, CoQ fag, QPi nst, TAc nst, QPi vst, PPi vst, TAc vst, PiP nst, Pa nst, AcA nst, PPide, PAde, PAc, PiP vst, LP nst, PA vst, AcA vst |
BQ, FrAl, PiQ, Q, CoQ pub, CoQ car, CoQ ac, CoQ fag, QPi nst, TAc nst, QPi vst, AQ, TAc vst |
BQ, PiQ, Q, QPi nst, TAc nst, CoF, QPi vst, AQ, TAc vst, |
BQ, BAl, Ali, SAl, PiQ, CoQ pub, CoQ car, CoQ ac, CoQ fag, FQ de, QPi nst, TAc nst, QF de, QPi vst, Fqa, Fa, AQF, AQ, AQ til, TAc vst, Fde nst, Fde vst |
BQ, BAl, Ali, SAl, UFrp, U, PiQ, FQ de, QPi nst, TAc nst, QF de, QPi vst, Fqa, AQF, Ft, AQ, F til, AQ til, TAc vst, Fde nst, Fde vst |
|
IV. |
AP, Pil, Sf, Fq nst, Pide nst, Fq vst, Fp nst, PPi nst, CoF, Pide vst, Fqa, Aq, Fa, AQF, Fp vst, AQ, AQ til, Facid nst, F hum nst, Fap vst, Pa vst, Facid vst, F hum vst, AcP nst, FP nst, PiL nst, Pac, CP, SP, LP vst, AcP vst, FP vst, PiL vst, M, PM, CM, M, RM, M c |
BAl, SAl, Fq nst, FQ de, Pide nst, Fq vst, Fp nst, PPi nst, CoF, Pide vst, Fqa, Aq, Fa, AQF, Fp vst, PPi vst, AQ til, Fde nst, Fap nst, PiP nst, Pa nst, Facid nst, FA nst, F hum nst, PA nst, AF nst, AcA nst, FAc nst, AAc nst, FAc hum nst, FrAc nst, Fde vst, PPide, PAde, PAc |
BAl, FrAl, SAl, Fq nst, FQ de, Pide nst, Fq vst, Fp nst, PPi nst, Pide vst, Fqa, Aq, Fa, AQF, Fp vst, PPi vst, AQ til, Fde nst, Fap nst, PiP nst, Pa nst, Facid nst, FA nst, F hum nst, PA nst, AF nst, AcA nst, FAc nst, AAc nst, FAc hum nst, FrAc nst, Fde vst, PPide, PAde, Pac |
AP, Sf, Fq nst, Pide nst, Fq vst, Fp nst, PPi nst, CoF, Pide vst, Aq, Fp vst, PPi vst, Fap nst, PiP nst, Pa nst, Facid nst, FA nst, F hum nst, PA nst, AF nst, AcA nst, FAc nst, AAc nst, FAc hum nst, FrAc nst, PPide, PAde, PAc, Fap vst, Fap hum, PiP vst, Pa vst, Facid vst, LP nst, FA vst, F hum vst, PA vst, AF vst, AcA vst, FAc vst, AAc vst, FAc hum vst, AcP nst, FrAc vst, FP nst, PiL nst, Pac, CP, SP, LP vst, AcP vst, FP vst, PiL vst |
AP, Sf, Pide nst, Fp nst, PPi nst, CoF, Pide vst, Aq, Fa, Fp vst, PPi vst, Fap nst, PiP nst, Pa nst, Facid nst, FA nst, F hum nst, PA nst, AF nst, AcA nst, FAc nst, AAc nst, FAc hum nst, FrAc nst, PPide, PAde, PAc, Fap vst, Fap hum, PiP vst, Pa vst, Facid vst, LP nst, FA vst, F hum vst, PA vst, AF vst, AcA vst, FAc vst, AAc vst, FAc hum vst, AcP nst, FrAc vst, FP nst, PiL nst, Pac, CP, SP, LP vst, AcP vst, FP vst, PiL vst |
Vysvetlivky:
1. AcP - Acereto-Piceetum (javorová smrečina)
2. AFac - Abieto-Fagetum acerosum (jedľová bučina s javorom)
3. AF nst - Abieto-Fagetum nst (jedľová bučina - nižší stupeň)
4. AF vst - Abieto-Fagetum vst (jedľová bučina - vyšší stupeň)
5. AFzm - Abieto-Fagetum zm (zmenená jedľová bučina)
6. Ali - Alnetum incanae (sivá jelšina)
7. AP - Abieto-Piceetum (jedľová smrečina)
8. BAl - Betuleto-Alnetum (brezová jelšina)
9. BQ - Betuleto-Quercetum (brezová dúbrava)
10. CAc nst - Carpineto-Aceretum nst (hrabová javorina - nižší stupeň)
11. CAc vst - Carpineto-Aceretum vst (hrabová javorina - vyšší stupeň)
12. CoF - Corneto-Fagetum (drieňová bučina)
13. CoQac - Corneto-Quercetum carpineum (drieňová dúbrava s javorom)
14. CoQcar - Corneto-Quercetum carpineum (drieňová dúbrava s hrabom)
15. CoQ nst - Corneto-Quercetum nst (drieňová dúbrava - nižší stupeň)
16. CoQ vst - Corneto-Quercetum vst (drieňová dúbrava - vyšší stupeň)
17. CQ - Carpineto-Quercetum (hrabová dubina)
18. CQac - Carpineto-Quercetum acerosum (hrabová dubina s javorom)
19. Fa - Fagetum abietinum (bučina s jedľou)
20. FAc-h - Fageto-Aceretum-humile (nízka buková javorina)
21. F-acid nst - Fagetum-acidifilum nst (kyslá bučina - nižší stupeň)
22. F-acid vst - Fagetum-acidifilum vst (kyslá bučina - vyšší stupeň)
23. FAc nst - Fageto-Aceretum nst (buková javorina - nižší stupeň)
24. FAc vst - Fageto-Aceretum vst (buková javorina - vyšší stupeň)
25. FA nst - Fageto-Abietum nst (buková jedlina - nižší stupeň)
26. FA vst - Fageto-Abietum vst (buková jedlina - vyšší stupeň)
27. Fap-h - Fagetum abietino-piceosum-humile (nízka jedľová bučina so smrekom)
28. Fap nst - Fagetum abietino-piceosum-nst (jedľová bučina so smrekom - nižší stupeň)
29. Fap vst - Fagetum abietino-piceosum-vst (jedľová bučina so smrekom - vyšší stupeň)
30. Fde nst - Fagetum dealpinum nst (vápencová bučina - nižší stupeň)
31. Fde vst - Fagetum dealpinum vst (vápencová bučina - vyšší stupeň)
32. F-hum - Fagetum humile (zakrslá bučina)
33. FP nst - Fageto-Piceetum nst (buková smrečina - nižší stupeň)
34. FP vst - Fageto-Piceetum nst (buková smrečina - vyšší stupeň)
35. Fp nst - Fagetum pauper nst (bučina - nižší stupeň)
36. Fp vst - Fagetum pauper vst (bučina - vyšší stupeň)
37. FQ - Fageto-Quercetum (buková dubina)
38. Fqa - Fagetum quercino-abietinum (jedľová bučina s dubom)
39. FQac - Fageto-Quercetum acerosum (buková dubina s javorom)
40. FQde - Fageto-Quercetum dealpinum (dealpínska buková dúbrava)
41. Fq nst - Fagetum quercinum nst (kyslá dubová bučina - nižší stupeň)
42. Fq vst - Fagetum quercinum vst (kyslá dubová bučina - vyšší stupeň)
43. FrAl - Fraxineto-Alnetum (jaseňová jelšina)
44. FrAc nst - Fraxineto-Aceretum nst (jaseňová javorina - nižší stupeň)
45. FrAc vst - Fraxineto-Aceretum vst (jaseňová javorina - vyšší stupeň)
46. Ft - Fagetum typicum (typická bučina)
47. Ftil - Fagetum tiliosum (lipová bučina)
48. Ft zm - Fagetum typicum zm (zmenená typická bučina)
49. LP - Lariceto-Piceetum (smrekovcová smrečina)
50. M - Mugetum (kosodrevina)
51. Mc - Mugetum calcicole (vápencová kosodrevina)
52. PA - Piceeto-Abietum (smreková jedlina)
53. Pa - Piceetum abietinum (smrečina s jedľou)
54. Pide nst - Pinetum dealpinum nst (dealpínska borina - nižší stupeň)
55. Pide vst - Pinetum dealpinum vst (dealpínska borina - vyšší stupeň)
56. Pil - Pinetum lecosum (rašelinová borina)
57. PiL nst - Pineto-Laricetum nst (smrekovcová borina - nižší stupeň)
58. PiL vst - Pineto-Laricetum vst (smrekovcová borina - vyšší stupeň)
59. PiP nst - Pineto-Piceetum nst (borová smrečina - nižší stupeň)
60. PiP vst - Pineto-Piceetum vst (borová smrečina - vyšší stupeň)
61. PiQ - Pineto-Quercetum (borová dúbrava)
62. Q - Quercetum (dúbrava)
63. QF - Querceto-Fagetum (dubová bučina)
64. QFde - Querceto-Fagetum dealpinum (dealpínska dubová bučina)
65. QFr - Querceto-Fraxinetum (dubové jaseniny)
66. QFtil - Querceto-Fagetum tiliosum (dubová bučina s lipou)
67. QPi - Querceto-Pinetum (dubová borina)
68. RM - Ribeto-Mugnetum (ríbezľová kosodrevina)
69. SAl - Saliceto-Alnetum (vŕbová jelšina)
70. SP - Sorbeto-Piceetum (jarabinová smrečina)
71. TAc nst - Tilieto-Aceretum nst (lipová javorina - nižší stupeň)
72. TAc vst - Tilieto-Aceretum vst (lipová javorina - vyšší stupeň)
73. U - Ulmetum (brestové porasty)
74. UFr-c - Ulmeto-Fraxinetum carpineum (brestová jasenina s hrabom)
75. UFr-p - Ulmeto-Fraxinetum populeum (brestová jasenina s topoľom)
